21.11 2025 sa žiaci druhého stupňa ZŠ s MŠ v Liptovskej Osade stretli na besede s vojnovým veteránom, plukovníkom vo výslužbe, priamym účastníkom SNP, vzácnou osobnosťou, pánom Vladimírom Strmeňom. Spoločnosť na besede mu robil aj plukovník vo výslužbe pán Pavel Marko so svojimi spolupracovníkmi.
Jedným z posledných priamych účastníkov SNP je 97-ročný pán Vladimír Strmeň, preto sme boli veľmi radi, že zavítal aj medzi našich žiakov. Jeho pútavé rozprávanie o útrapách vojny, o vypuknutí SNP, ako ho zverbovali za partizána, o bojoch partizánov v tyle nepriateľa a najmä osobné zážitky, v ktorých smrť hrozila každú chvíľu, zaujalo každého z nás.
Pán V. Strmeň sa narodil 26. augusta 1928 v baníckej osade Richtárová, ktorá sa nachádza neďaleko obce Staré Hory. Vo svojich 14 rokoch nastúpil na vojenskú školu k armádnej kapele v Banskej Bystrici, kde sa dostal k trúbke. Štúdium však narušil blížiaci sa front. Rok po nástupe, teda v lete 1943, absolvovali armádni kapelníci výcvik so zbraňou. O rok neskôr bola posádková hudba prevelená k tretiemu pešiemu pluku do Zvolena, kde ho zastihlo vyhlásenie Slovenského národného povstania. Vladimíra spolu s jedenástimi spolužiakmi prepustili domov s tým, že po skončení vojny sa majú vrátiť. Po návrate do Richtárovej našiel v rodičovskom dome partizánsky štáb, a tak ho veliteľ štábu zverboval k partizánom, kde začal ako spojka. Po niekoľkých dňoch Strmeňa spoznal jeho veliteľ zo Zvolena, a tak ho pozval do svojej jednotky. Vladimír absolvoval výcvik na strelca ľahkého guľometu. Bojoval na viacerých miestach stredného Slovenska. Boje boli veľmi tvrdé a nemilosrdné. Každý deň v horách znamenal veľké riziko s nejasným koncom. Pri jednom z nemeckých útokov bol ťažko ranený. Iba vďaka odvahe spolubojovníkov a zhode šťastných náhod ho s črepinami v tele previezli do nemocnice v Banskej Bystrici. Tam mu ich úspešne lekári vybrali. Keďže Nemci vedeli o obyvateľoch žijúcich v horských osadách a že pomáhajú partizánom, bombardovali Staré Hory, starohorskú dolinu, Donovaly a okolité osady.
Neskôr bol Vladimír Strmeň so svojimi spolubojovníkmi pričlenený k sovietskej jednotke Pomstiteľ, ktorej velil major Morozov. Ich úlohou bolo zabrániť presunu vojenských síl a prostriedkov medzi mestami Banská Bystrica a Ružomberok. Nemci ďalej postupovali aj voči civilnému obyvateľstvu žijúcemu v horských osadách, ktoré pomáhalo partizánom po materiálnej a informačnej stránke. Jedna takáto trestná výprava bola vo februári 1945 vyčlenená na vypálenie Starých Hôr. Ich postup však odhalili, a tak asi 50 – člennú skupinu nemeckých vojakov na mieste postrieľali. Dňa 18. marca sa však Nemci pomstili. Vypálený bol Priechod, Kalište, Baláže, Špania Dolina, Staré Hory a Richtárová. „Strieľali do všetkého, čo sa hýbalo. Aj náš rodičovský dom spálili a do horiaceho domu hodili moju mamu aj s dvojročným bratom Ivankom za to, že piekla chlieb a prala pre partizánov,“ zaspomínal Vladimír Strmeň. Vladimírovej mame a nevlastnému bratovi sa však podarilo utiecť cez zadný východ z domu a v hlbokom snehu cez potok prebehli do dvora susedov, kde sa ukryli. Vladimírovi sa podarilo z bojov vyviaznuť bez ťažších zranení. Následne ho velitelia vybrali a presunuli do Banskej Bystrice, kde vytvorili prvú československú posádku. Tá dohliadala na pokojný priebeh udalostí už v oslobodenom meste a v jeho okolí. Vladimír Strmeň sa po skončení II. svetovej vojny zamestnal v Podbrezovských železiarňach a neskôr v Tesle v Banskej Bystrici. V súčasnosti sa venuje besedám o SNP a je pravidelným účastníkom osláv SNP . Pán Vladimír Strmeň na besedách so žiakmi aj spieva, hrá na harmonike, a tak nielen vďaka pútavému rozprávaniu, ale aj aj vďaka príjemnej atmosfére sa toto podujatie stáva pre každého žiaka nezabudnuteľným.
Je dobré, keď si mladí ľudia môžu vypočuť autentické svedectvo o udalostiach, ktoré formovali našu históriu a zamyslieť sa nad hodnotou slobody, za ktorú mnohí obetovali svoje životy. Takéto podujatia prispievajú k udržiavaniu historickej pamäti a motivujú nás nezabúdať na odvahu a obetu ľudí, ktorí bojovali za našu slobodu. Nech v nás čo najdlhšie znie motto pána Vladimíra Strmeňa, podľa ktorého žije celý život: „Vydržať, nepokoriť sa, ísť dopredu, nikdy sa nedívať dozadu. Lebo to, čo bolo, to už sa opakovať nemôže.“
Na záver chceme poďakovať aj p. starostovi Ing. R. Kuzmovi za pomoc pri organizovaní besedy. Ďalej ďakujeme aj ôsmačkám, siedmačkám a deviatačke Ninke za kultúrny program a Tamarke Broďániovej ďakujeme za pekný film o pamätníkoch v L.Osade.
PaedDr. Jaroslava Koníčková
Odkazy na video:
https://www.youtube.com/watch?v=SzIH09xWu9I
https://www.youtube.com/shorts/Lt4nD8TU-jQ
